čas beží a my sa meníme. ach, kde sú tie časy!

vtedy bolo všetko...nie lepšie, nie horšie. iné.
i keď bolo clivo, i keď bolo živo
ako veľa vecí sa za tri-štyri roky zmení.
a koľko vecí sa za ten čas zmenilo len málo.


stále si myslím že rozprávka deťom je viac ako básnička na blog, ale už si nevybavím meno ktoré je náhodne zmienené v rozhovore.
z časov "vtedy".

čím ďalej, tým viac mám pocit že to všetko na niečo naozaj bolo dobré.
že teraz to je vlastne lepšie. a pritom to je blbosť, je to len iné.
rovnováha ostáva zachovaná. jedni odídu, iní sa objavia.

a to je len pár rokov. čo bude o desať, dvadsať?
spoznal by som sa ak by som sa stretol? terajšie a budúce (a minulé) ja?

naozaj je všetko iné.

okrem tety doktorky čo píše stále do karty to isté už koľký rok a rozpráva sa hlavne o živote, práci a bývaní v Bratislave.

a som za to rád. i keď si to niekedy nechcem priznať.

je žiarlivosť znakom lásky, alebo majetníctva?

pár (haiku?)

nejasne zvieravé srdce
ťažko premýšľa
unavené a neisté



--------------------------


vytunené
kolieska kočiarika
odmalička trendy

hudba v ušiach,
kniha v hlave,
čakanie(nie na Godota)

oslepujúce reflektory, omamná vôňa,
čo bude, ako, a s kým?

life´s a piece of shit, when you look at it...

niekedy od druhých očakávame viac ako dokážu splniť...
čia je to potom vina, naša alebo ich?
a neočakávame niekedy od iných viac ako dokážeme sami splniť??

Už si bol iba dom pred pádom
A všetci zmizli
Už si žil v podzemí a tvoje sny
Strážili fízli
Už si bol iba stroj a zatúžil
Aby ťa vypli
Už si bol pod hladinou s jedinou
Bublinou v mysli?

Už si sám seba preľakol
Už si stepoval ďaleko
Už si bol ...

Sám úplne sám už si zatarasil cesty
Sám, celkom sám už si si bránil v šťastí
Sám, úplne sám
Chrbtom k ľuďom, chrbtom k hrám
Už si sa nevedel vrátiť sám?

Už si stál na hranici a na chvíľku
Nepatril k celku
Už si bol tisíci bez mena
Lavička v parku
Už si vyl tak ako psy bez pána
Na diaľku
A už si raz vymenil kulisy, zabudol kto si
A cítil vďaku?

Už si stepoval pred peklom
Už všetko raz a navždy pretieklo
Už si bol...

Sám úplne sám už si zatarasil cesty
Sám, celkom sám už si si bránil v šťastí
Sám, úplne sám
Chrbtom k ľuďom, chrbtom k hrám
Už si sa nevedel vrátiť sám?

tvorivá kríza postpobertálneho veku

a nie, nehovorte mi že to prejde

prečo sme všetci takí...nešťastní?
veď nám nič nechýba..teda, nič zásadné
a predsa...cítime medzeru v duši
každý ju vypĺňa inak...chlast, sex, hudba, drogy...
Boh, rýchle autá, peniaze

a aj tak tu stále niečo chýba...
možno na tom budhizme a zmierení sa so sebou naozaj niečo bude...ale mne už je ťažko hľadať útechu vo viere, už dávno to nedokážem, veriť...asi už nikomu a ničomu sa nedá úplne veriť...

Človek je jediný živočích, ktorý sa smeje a plače, lebo ako jediný bol zasiahnutý rozdielom medzi tým, aké veci sú a aké by mali byť..
[William Hazlitt]

celé zle...

I'm just the pieces of the man I used to be
Too many bitter tears are raining down on me
I'm far away from home
And I've been facing this alone
For much too long
I feel like no-one ever told the truth to me
About growing up and what a struggle it would be
In my tangled state of mind
I've been looking back to find
Where I went wrong