Už si bol iba dom pred pádom
A všetci zmizli
Už si žil v podzemí a tvoje sny
Strážili fízli
Už si bol iba stroj a zatúžil
Aby ťa vypli
Už si bol pod hladinou s jedinou
Bublinou v mysli?

Už si sám seba preľakol
Už si stepoval ďaleko
Už si bol ...

Sám úplne sám už si zatarasil cesty
Sám, celkom sám už si si bránil v šťastí
Sám, úplne sám
Chrbtom k ľuďom, chrbtom k hrám
Už si sa nevedel vrátiť sám?

Už si stál na hranici a na chvíľku
Nepatril k celku
Už si bol tisíci bez mena
Lavička v parku
Už si vyl tak ako psy bez pána
Na diaľku
A už si raz vymenil kulisy, zabudol kto si
A cítil vďaku?

Už si stepoval pred peklom
Už všetko raz a navždy pretieklo
Už si bol...

Sám úplne sám už si zatarasil cesty
Sám, celkom sám už si si bránil v šťastí
Sám, úplne sám
Chrbtom k ľuďom, chrbtom k hrám
Už si sa nevedel vrátiť sám?

tvorivá kríza postpobertálneho veku

a nie, nehovorte mi že to prejde

prečo sme všetci takí...nešťastní?
veď nám nič nechýba..teda, nič zásadné
a predsa...cítime medzeru v duši
každý ju vypĺňa inak...chlast, sex, hudba, drogy...
Boh, rýchle autá, peniaze

a aj tak tu stále niečo chýba...
možno na tom budhizme a zmierení sa so sebou naozaj niečo bude...ale mne už je ťažko hľadať útechu vo viere, už dávno to nedokážem, veriť...asi už nikomu a ničomu sa nedá úplne veriť...

Človek je jediný živočích, ktorý sa smeje a plače, lebo ako jediný bol zasiahnutý rozdielom medzi tým, aké veci sú a aké by mali byť..
[William Hazlitt]

celé zle...

I'm just the pieces of the man I used to be
Too many bitter tears are raining down on me
I'm far away from home
And I've been facing this alone
For much too long
I feel like no-one ever told the truth to me
About growing up and what a struggle it would be
In my tangled state of mind
I've been looking back to find
Where I went wrong

a vôbec, napriek tomu že dneska to bolo celé zle, tak si z dňa odnášam vcelku pozitívny dojem.
a našťastie už končí fáza že mám kopec času a neviem čo s ním, začínam už vedieť čo s ním, takže sa tolko človek nevenuje mysleniu na blbosti :)

yes, I will smile for you, but don't get used to it :)

take my mind and wash me,
clen my thoughts,
rape my soul,
kill my ego,
see my tears

watch me die...

nepoučiteľný

a aj tak keď viem že niesom ani bútľavý a ani sa z mojich rúk nedá upliesť košík, vŕbim až až...a dúfam že to raz niekto ocení...ale okrem mňa asi nikto stromom neďakuje za to že stoja a podopierajú krehké mosty

kopnite si, kým ešte dýcha...

už asi tuším čím to bude...

ženy chcú väčšinou hit, nie alternatívu...

inzerát

hľadám milú osobu na mlčanie vo dvojici
zn. slov už mám plné...ústa

načo mi je posteľ a prístrešie, keď nemám domov
načo mi je láska ktorú nedokážem opätovať
načo hľadať, keď nenájdem
a načo život, ktorý neviem žiť...

green eyes..

"ty mi tu furt vyprávaš ako nič neni dosť dobré a tým aká som ja empatická, emotívna a extrémistická si ma dohnal až k strate sexuálnej orientácie"

asi sa predsa dám na to
objímanie stromov ...

celý svoj doterajší život sa vlastne snažil na seba upozorňovať...možno nevediac, možno nepriamo.
rodičov upozorňoval kašeľ že tu niekomu niečo je, ľuďom okolo pripomínal hlas ktorý sa stále ozýval že aj to piate koleso na voze sa točí.
a upozorňoval ľudí čo si to chceli všimnúť, že mu je clivo, že potrebuje milé slovo, že aj keď mu na tvári žiari úsmev, vo vnútri je temno a ozvena...
a potom pochopil, že šťastie nerastie zo súcitu a nikto koho na seba treba upozorňovať nieje hoden...

ja sa môžem aj posrať keď chcem niekoho potešiť
a keď by som chcel potešiť ja, tak ostatní serú nato lebo ráno vstávajú o šiestej

no fasa, ale som dopadol

"strašný si"
"tebe človek nevyhovie"



viem.

Charles Bukowski - Sám se všemi

tělo obepíná kost
a dovnitř
dají mozek a
někdy duši,
a ženy rozbíjejí
vázy o stěny
a muži pijí
přespříliš
a nikdo nikdy
nenajde toho pravého
ale lidi nepřestávají
hledat
hemží se z postele
do postele.
tělo obepíná
kost a
tělo hledá
něco víc než
tělo.

není v tom vůbec
naděje:
všichni jsme ve spárech
stejného
osudu.

nikdo nikoho nikdy
nenalezne.

městské skládky se plní
smetiště se plní
blázince se plní
nemocnice se plní
hřbitovy se plní

nic jiného se
nenaplní.

schovávajúci sa...pred tým čo bolo voľakedy drahé a už je len...moje.
hľadajúc odvahu k tomu čo musí prísť, odďaľujúc nevyhnutné
tu som, píšem, šeptám, by nik nepočul čo sa odohráva vo vnútri...