načo mi je posteľ a prístrešie, keď nemám domov
načo mi je láska ktorú nedokážem opätovať
načo hľadať, keď nenájdem
a načo život, ktorý neviem žiť...

green eyes..

"ty mi tu furt vyprávaš ako nič neni dosť dobré a tým aká som ja empatická, emotívna a extrémistická si ma dohnal až k strate sexuálnej orientácie"

asi sa predsa dám na to
objímanie stromov ...

celý svoj doterajší život sa vlastne snažil na seba upozorňovať...možno nevediac, možno nepriamo.
rodičov upozorňoval kašeľ že tu niekomu niečo je, ľuďom okolo pripomínal hlas ktorý sa stále ozýval že aj to piate koleso na voze sa točí.
a upozorňoval ľudí čo si to chceli všimnúť, že mu je clivo, že potrebuje milé slovo, že aj keď mu na tvári žiari úsmev, vo vnútri je temno a ozvena...
a potom pochopil, že šťastie nerastie zo súcitu a nikto koho na seba treba upozorňovať nieje hoden...