čas beží a my sa meníme. ach, kde sú tie časy!

vtedy bolo všetko...nie lepšie, nie horšie. iné.
i keď bolo clivo, i keď bolo živo
ako veľa vecí sa za tri-štyri roky zmení.
a koľko vecí sa za ten čas zmenilo len málo.


stále si myslím že rozprávka deťom je viac ako básnička na blog, ale už si nevybavím meno ktoré je náhodne zmienené v rozhovore.
z časov "vtedy".

čím ďalej, tým viac mám pocit že to všetko na niečo naozaj bolo dobré.
že teraz to je vlastne lepšie. a pritom to je blbosť, je to len iné.
rovnováha ostáva zachovaná. jedni odídu, iní sa objavia.

a to je len pár rokov. čo bude o desať, dvadsať?
spoznal by som sa ak by som sa stretol? terajšie a budúce (a minulé) ja?

naozaj je všetko iné.

okrem tety doktorky čo píše stále do karty to isté už koľký rok a rozpráva sa hlavne o živote, práci a bývaní v Bratislave.

a som za to rád. i keď si to niekedy nechcem priznať.